Kto je Mária Montessori
Mária Montessori bola pedagogičkou, antropologičkou a lekárkou. Vyštudovala matematiku, fyziku, prírodné vedy a medicínu. Bola expertkou na detské nervové choroby, doktorkou psychiatrie. Pracovala s deťmi s rôznym postihnutím a dokázala, že sú vzdelávateľné, ak sa k nim pristupuje iným spôsobom… Výsledky dosiahnuté v činnosti so zdravými deťmi boli pozoruhodné, vyvolali veľký ohlas a priniesli MM celosvetové uznanie a slávu. Zaoberala sa otázkou, čo v skutočnosti deti potrebujú, čo im deformuje charakter a tiež myšlienkou hodnotenia detí, čo svojim spôsobom považovala za trest…
láska , vľúdnosť, prijatie = základ, aby deti prospievali
Za celoživotnú humanisticky orientovanú prácu bola trikrát nominovaná na Nobelovu cenu mieru. Prežila dve svetové vojny a jej odkaz je:
“Prosím, milé deti, vy všetky, ktoré môžete, budujte so mnou mier medzi ľuďmi na celom svete.”
Mária Montessori
Mária Montessori bola pokroková, duchovne založená žena, oddaná deťom. Najprv založila školy pre postihnuté alebo znevýhodnené deti. Venovala sa aj “privilegovaným” deťom, ktoré tiež potrebovali pomôcť, aby mohli byť samy sebou. Rozhodne neuznávala školy len pre bohatých a nadaných, napriek podobným mylným predstavám. Jej pedagogika podporuje osobný rast jednotlivcov a výchovu k mieru. Je pre všetkých a ako možno pozorovať, existuje v mnohých krajinách sveta. K jej vývoju dochádza aj na Slovensku, a to v súkromných aj štátnych školách, či školských zariadeniach. Jednou z nich je aj naša materská škola.
láska , vľúdnosť, prijatie = základ, aby deti prospievali
Za celoživotnú humanisticky orientovanú prácu bola trikrát nominovaná na Nobelovu cenu mieru. Prežila dve svetové vojny a jej odkaz je:
“Prosím, milé deti, vy všetky, ktoré môžete, budujte so mnou mier medzi ľuďmi na celom svete.”
Mária Montessori
Mária Montessori bola pokroková, duchovne založená žena, oddaná deťom. Najprv založila školy pre postihnuté alebo znevýhodnené deti. Venovala sa aj “privilegovaným” deťom, ktoré tiež potrebovali pomôcť, aby mohli byť samy sebou. Rozhodne neuznávala školy len pre bohatých a nadaných, napriek podobným mylným predstavám. Jej pedagogika podporuje osobný rast jednotlivcov a výchovu k mieru. Je pre všetkých a ako možno pozorovať, existuje v mnohých krajinách sveta. K jej vývoju dochádza aj na Slovensku, a to v súkromných aj štátnych školách, či školských zariadeniach. Jednou z nich je aj naša materská škola.
“Prvá cesta, ktorú musí dieťa nájsť, je cesta k sústredeniu.”
Čo je Montessori metóda
Je to predovšetkým spôsob myslenia, ktorý považuje dieťa za najdôležitejší článok výučby a nazerá naň s najväčším možným rešpektom v rámci jeho celistvosti a osobnosti. Táto metóda umožňuje dieťaťu, aby samo pracovalo v dôvernom prostredí a pri láskavom dohľade dospelého, ktorý ho sprevádza. Je to prístup rozvíjajúci lásku. Dieťa má v sebe prirodzenú túžbu učiť sa a rásť. Keď preň pripravíme prostredie, v ktorom môže uspokojiť túto túžbu v správnom čase, bude to ten najlepší dar, čo mu môžeme dať, dar vnútornej slobody a mieru, inými slovami dar šťastia! Metóda Montessori podporuje sebadôveru a samostatnosť, ponúka dieťaťu možnosť postupovať svojim vlastným tempom a vyberať si aktivity. Učenie dieťaťa prebieha pri nejakej činnosti, ktorú si vyberá samo na základe jeho potreby objavovať. Dieťa často opakuje nejakú činnosť dovtedy, kým sa v nej nezdokonalí, neosvojí si pohyb alebo nezíska zručnosť, a to s radosťou. Keď sa dieťa sústredí, súčasne sa vyvíja, je pokojné a tiché, jeho túžba po poznaní je uspokojená. A čím viac sa učí, tým viac sa mu učenie páči.
Metóda vznikla na základe dlhodobého pozorovania detí v rannom veku. Podľa Márie Montessori každé dieťa prechádza cestou prirodzeného vývinu, ktorý sa plynule prejavuje i bez zásahu nás dospelých. To tiež znamená, že dospelý môže svojim postojom a tým, čo ponúka, zjednodušiť alebo zabrzdiť, či obmedziť vývin dieťaťa k samostatnej a tvorivej aktivite.
Vzdelávanie je umenie sprevádzané pomocou správnych otázok, chápané ako postupné uvoľňovanie vedomostí, pričom si treba uvedomiť, že dieťa, ktoré sa pýta si môže nájsť správne odpovede samo v sebe a byť tvorcom svojho vlastného úspechu. Metóda Montessori chápe vzdelávanie ako podporu pre život, ako sprevádzanie na osobnej ceste k naplneniu.
Metóda vznikla na základe dlhodobého pozorovania detí v rannom veku. Podľa Márie Montessori každé dieťa prechádza cestou prirodzeného vývinu, ktorý sa plynule prejavuje i bez zásahu nás dospelých. To tiež znamená, že dospelý môže svojim postojom a tým, čo ponúka, zjednodušiť alebo zabrzdiť, či obmedziť vývin dieťaťa k samostatnej a tvorivej aktivite.
Vzdelávanie je umenie sprevádzané pomocou správnych otázok, chápané ako postupné uvoľňovanie vedomostí, pričom si treba uvedomiť, že dieťa, ktoré sa pýta si môže nájsť správne odpovede samo v sebe a byť tvorcom svojho vlastného úspechu. Metóda Montessori chápe vzdelávanie ako podporu pre život, ako sprevádzanie na osobnej ceste k naplneniu.
“Ticho vychádza zo sústredenia.”
Vývin dieťaťa
Mária Montessori hovorí, že nič sa nedeje náhodou, že všetko na svete má svoje miesto, plní svoju funkciu a smeruje k nejakému cieľu. Každý z nás má svoju úlohu a nikto neplní dôležitejšiu úlohu než ostatní. Hovorí o poslaní, o “povinnosti dosiahnuť harmóniu s celkom a byť zodpovedný za svoje konanie”. V živote robí každý nevedomky niečo pre celok a umožňuje tak každému žiť svoj život. Všetci sme od seba vzájomne závislí a je dôležité, aby sme si boli toho všetci úplne vedomí, a to v čo najrannejšom veku.
Každé dieťa, ktoré sa narodí, predstavuje novú nádej pre svet, nový spôsob života, nové správanie, nové vedomie. Dieťa je odrazom životnej sily, ktorá ho presahuje a ktorej je súčasťou. Podieľa sa na dôležitom vývoji ľudstva. Šťastný je teda ten, kto zistí, prečo je tu, pre čo bol stvorený, a ide za tým. Stane sa tým, kým je.
Absorbujúca myseľ
Absorbujúca myseľ je základnou charakteristickou črtou dieťaťa, ktoré je vďaka nej schopné absorbovať prirodzene a postupne všetko, čo ju obklopuje. “Deti sú ako špongie.” Absorbujú všetko, čo im okolité prostredie ponúka a ich osobný rozvoj je týmto prostredím ovplyvnený. Dieťa prežíva skúsenosti, ktoré v ňom vyvolávajú dojmy, pocity a tie triedi a usporadúva vo svojom vnímaní v závislosti od stavu mysle. Tento absorbujúci stav mysle funguje od narodenia do 3 rokov na nevedomej úrovni. Medzi 3. a 6. rokom sa postupne stáva vedomým. Skúsenosti, ktoré dieťa postupne získava, sú základom pre duševnú zrelosť. Ide o prepojenie skúseností tela (fyzické) a práce mysle (duševné). Skúsenosti sa stávajú jeho súčasťou, a to mu umožňuje jednak rozvíjať jeho osobnosť, spoločenskú identitu a jednak sa stať “súčasným človekom”, schopným prispôsobiť sa svojej kultúre, svojej dobe a miestu, v ktorom vyrastá.
Senzitívne obdobia alebo obdobia zvýšenej vnímavosti
Senzitívne obdobia sú vrodené predispozície, inštinkty, ktoré vedú dieťa k tomu, aby venovalo svoju pozornosť tej oblasti vo svojom prostredí, ktorá je práve v tom danom okamihu dôležitá pre jeho rozvoj a zodpovedá jeho vývinovému štádiu. To znamená, že dieťa si vo svojom prostredí vyberá to, čo sa potrebuje naučiť. Na niektoré aktivity reaguje veľmi vnímavo, zatiaľ čo k iným je ľahostajné. Na to, čo dieťa zaujíma sa dokáže pozorne sústrediť a učí sa prirodzene, s radosťou bez námahy. Napríklad, keď sa dieťa nachádza vo vnímavom období pre pohyb, jeho pozornosť priťahuje všetko, čo mu umožňuje koordinovať jeho pohyby. Mária Montessori opisuje šesť vnímavých období:
• vnímavé obdobie pre poriadok (od 0 do 6 rokov)
• vnímavé obdobie pre pohyb (od 0 do 5 – 6 rokov)
• vnímavé obdobie pre jazyk (od 0 do 7 rokov)
• vnímavé obdobie pre zmyslový rozvoj (od 0 do 6 rokov)
• vnímavé obdobie pre malé predmety (od 1 do 6-7 rokov)
• vnímavé obdobie pre sociálny vývin (od vnútromaternicového života až do veku okolo 6 rokov)
Keď si dieťa osvojí zručnosti súvisiace s jednotlivým obdobím, vnímavé obdobie je ukončené a dieťa sa začína zaujímať o niečo iné. Preto je dôležité pripraviť prostredie potrebám dieťaťa. Prostredie mu musí ponúknuť to, čo je práve v tej správnej chvíli potrebné. Je dôležité poznať uvedené vnímavé obdobia, aby sme tak dokázali rozpoznať, kedy nimi dieťa prechádza a mohli tak podporiť jeho nadšenie. Dbajme na to, aby sme dieťa nemotivovali príliš, pretože to by ho mohlo zahltiť. Buďme trpezliví a prítomní. Radosť z učenia, vedená túžbou a potešením objavovať, je nevyhnutná pre duševný rozvoj, rovnako ako dýchanie pre život.
Vývinové fázy
Vývin dieťaťa prebieha v skokoch. Mária Montessori rozlišovala 4 rastové/vývinové fázy:
• Ranné detstvo (0 – 6 rokov) Je to vek utvárania seba samého. Dieťa je “zmyslový prieskumník” a vášnivý pozorovateľ, ktorý sa snaží nájsť odpovede na otázky “Čo je to?” a “Ako to urobiť?” Akoby nám dieťa hovorilo:
“Pomôž mi, aby som bol sám sebou.” (0 – 3 roky)
“Pomôž mi, aby som to urobil sám.” (3 – 6 rokov)
Ranné detstvo je obdobie získavania ľudských vlastností a utvárania osobnosti.
• Detstvo (6 – 12 rokov)
Ide o pokojnejšie obdobie z hľadiska fyzickej aj psychickej stránky. Dieťa v tomto veku odkláňa svoju pozornosť od seba a zaujíma sa o celý svet. V popredí je rozvoj:
– sociálneho vedomia (potreba žiť v skupine),
– morálneho vedomia (zmysel pre spravodlivosť),
– predstavivosti (schopnosť predstaviť si, čo nevidíme),
– abstrakcie,
– uvažovania,
– čoraz podrobnejšieho preskúmavania sveta.
Dieťa je “kultúrny prieskumník”, ktorý sa snaží nájsť odpovede na otázky “Prečo?” a “Ako?”
Akoby nám dieťa hovorilo:
“Pomôž mi, aby som premýšľal sám.” (6-12)
• Dospievanie (12 – 18 rokov)
Dospievanie je obdobím výrazných fyzických, ale i psychických zmien. Dospievajúci už nie je dieťa, ale ešte nie je dospelý. Hľadá svoju novú identitu. Je to “humanistický a sociálny prieskumník”, ktorý hľadá odpoveď na otázku: “Kto som?”
“Pomôž mi, aby som dokázal žiť s ostatnými.”
• Dospelosť
Mladý dospelý človek si je vedomý svojej osobnosti a spoločnosti. Je samostatný a schopný niesť zodpovednosť. No dospelosť prichádza bezpochyby rôzne, no často neskôr. Preto vyjdime v ústrety psychickým potrebám vyvíjajúceho sa dieťaťa.
Každé dieťa, ktoré sa narodí, predstavuje novú nádej pre svet, nový spôsob života, nové správanie, nové vedomie. Dieťa je odrazom životnej sily, ktorá ho presahuje a ktorej je súčasťou. Podieľa sa na dôležitom vývoji ľudstva. Šťastný je teda ten, kto zistí, prečo je tu, pre čo bol stvorený, a ide za tým. Stane sa tým, kým je.
Absorbujúca myseľ
Absorbujúca myseľ je základnou charakteristickou črtou dieťaťa, ktoré je vďaka nej schopné absorbovať prirodzene a postupne všetko, čo ju obklopuje. “Deti sú ako špongie.” Absorbujú všetko, čo im okolité prostredie ponúka a ich osobný rozvoj je týmto prostredím ovplyvnený. Dieťa prežíva skúsenosti, ktoré v ňom vyvolávajú dojmy, pocity a tie triedi a usporadúva vo svojom vnímaní v závislosti od stavu mysle. Tento absorbujúci stav mysle funguje od narodenia do 3 rokov na nevedomej úrovni. Medzi 3. a 6. rokom sa postupne stáva vedomým. Skúsenosti, ktoré dieťa postupne získava, sú základom pre duševnú zrelosť. Ide o prepojenie skúseností tela (fyzické) a práce mysle (duševné). Skúsenosti sa stávajú jeho súčasťou, a to mu umožňuje jednak rozvíjať jeho osobnosť, spoločenskú identitu a jednak sa stať “súčasným človekom”, schopným prispôsobiť sa svojej kultúre, svojej dobe a miestu, v ktorom vyrastá.
Senzitívne obdobia alebo obdobia zvýšenej vnímavosti
Senzitívne obdobia sú vrodené predispozície, inštinkty, ktoré vedú dieťa k tomu, aby venovalo svoju pozornosť tej oblasti vo svojom prostredí, ktorá je práve v tom danom okamihu dôležitá pre jeho rozvoj a zodpovedá jeho vývinovému štádiu. To znamená, že dieťa si vo svojom prostredí vyberá to, čo sa potrebuje naučiť. Na niektoré aktivity reaguje veľmi vnímavo, zatiaľ čo k iným je ľahostajné. Na to, čo dieťa zaujíma sa dokáže pozorne sústrediť a učí sa prirodzene, s radosťou bez námahy. Napríklad, keď sa dieťa nachádza vo vnímavom období pre pohyb, jeho pozornosť priťahuje všetko, čo mu umožňuje koordinovať jeho pohyby. Mária Montessori opisuje šesť vnímavých období:
• vnímavé obdobie pre poriadok (od 0 do 6 rokov)
• vnímavé obdobie pre pohyb (od 0 do 5 – 6 rokov)
• vnímavé obdobie pre jazyk (od 0 do 7 rokov)
• vnímavé obdobie pre zmyslový rozvoj (od 0 do 6 rokov)
• vnímavé obdobie pre malé predmety (od 1 do 6-7 rokov)
• vnímavé obdobie pre sociálny vývin (od vnútromaternicového života až do veku okolo 6 rokov)
Keď si dieťa osvojí zručnosti súvisiace s jednotlivým obdobím, vnímavé obdobie je ukončené a dieťa sa začína zaujímať o niečo iné. Preto je dôležité pripraviť prostredie potrebám dieťaťa. Prostredie mu musí ponúknuť to, čo je práve v tej správnej chvíli potrebné. Je dôležité poznať uvedené vnímavé obdobia, aby sme tak dokázali rozpoznať, kedy nimi dieťa prechádza a mohli tak podporiť jeho nadšenie. Dbajme na to, aby sme dieťa nemotivovali príliš, pretože to by ho mohlo zahltiť. Buďme trpezliví a prítomní. Radosť z učenia, vedená túžbou a potešením objavovať, je nevyhnutná pre duševný rozvoj, rovnako ako dýchanie pre život.
Vývinové fázy
Vývin dieťaťa prebieha v skokoch. Mária Montessori rozlišovala 4 rastové/vývinové fázy:
• Ranné detstvo (0 – 6 rokov) Je to vek utvárania seba samého. Dieťa je “zmyslový prieskumník” a vášnivý pozorovateľ, ktorý sa snaží nájsť odpovede na otázky “Čo je to?” a “Ako to urobiť?” Akoby nám dieťa hovorilo:
“Pomôž mi, aby som bol sám sebou.” (0 – 3 roky)
“Pomôž mi, aby som to urobil sám.” (3 – 6 rokov)
Ranné detstvo je obdobie získavania ľudských vlastností a utvárania osobnosti.
• Detstvo (6 – 12 rokov)
Ide o pokojnejšie obdobie z hľadiska fyzickej aj psychickej stránky. Dieťa v tomto veku odkláňa svoju pozornosť od seba a zaujíma sa o celý svet. V popredí je rozvoj:
– sociálneho vedomia (potreba žiť v skupine),
– morálneho vedomia (zmysel pre spravodlivosť),
– predstavivosti (schopnosť predstaviť si, čo nevidíme),
– abstrakcie,
– uvažovania,
– čoraz podrobnejšieho preskúmavania sveta.
Dieťa je “kultúrny prieskumník”, ktorý sa snaží nájsť odpovede na otázky “Prečo?” a “Ako?”
Akoby nám dieťa hovorilo:
“Pomôž mi, aby som premýšľal sám.” (6-12)
• Dospievanie (12 – 18 rokov)
Dospievanie je obdobím výrazných fyzických, ale i psychických zmien. Dospievajúci už nie je dieťa, ale ešte nie je dospelý. Hľadá svoju novú identitu. Je to “humanistický a sociálny prieskumník”, ktorý hľadá odpoveď na otázku: “Kto som?”
“Pomôž mi, aby som dokázal žiť s ostatnými.”
• Dospelosť
Mladý dospelý človek si je vedomý svojej osobnosti a spoločnosti. Je samostatný a schopný niesť zodpovednosť. No dospelosť prichádza bezpochyby rôzne, no často neskôr. Preto vyjdime v ústrety psychickým potrebám vyvíjajúceho sa dieťaťa.
“Dieťa nie je nádoba, ktorá sa má naplniť, ale prameň, ktorý sa má nechať vytrysknúť.”
Princípy pedagogiky Montessori
Znamená to, akým spôsobom pristupujeme k deťom. Jeho hlavným motívom je dôvera.
Princípy pre vek 3 – 6 rokov:
Sloboda (podporuje precvičovanie vôle)
slobodná voľba činnosti a dĺžka jej trvania
sloboda komunikácie
sloboda pohybu
Sebadisciplína (posilňuje vnútornú slobodu)
Držať sa bokom (konať radšej v pozadí, než aby sme priamo ovplyvňovali dieťa)
Rešpektovať tempo každého dieťaťa
Učenie sa prostredníctvom skúseností (záujem vedie k pozornosti a sústredeniu)
Individuálna činnosť (vo veku 3 – 6 rokov sa deti učia lepšie prostredníctvom individuálnej skúsenosti)
Vzdelanie – chápme ako pomoc pre život.
Princípy pre vek 3 – 6 rokov:
Sloboda (podporuje precvičovanie vôle)
slobodná voľba činnosti a dĺžka jej trvania
sloboda komunikácie
sloboda pohybu
Sebadisciplína (posilňuje vnútornú slobodu)
Držať sa bokom (konať radšej v pozadí, než aby sme priamo ovplyvňovali dieťa)
Rešpektovať tempo každého dieťaťa
Učenie sa prostredníctvom skúseností (záujem vedie k pozornosti a sústredeniu)
Individuálna činnosť (vo veku 3 – 6 rokov sa deti učia lepšie prostredníctvom individuálnej skúsenosti)
Vzdelanie – chápme ako pomoc pre život.